Z vidieka sa do veľkomesta presťahoval malý Digory. Dlhé chvíle pri čakaní zázračného uzdravenia jeho matky si kráti hraním sa v záhrade u čudáckeho strýka. Samozrejme, že si čoskoro nájde kamarátku Polly, s ktorou sa chtiac-nechtiac vrhnú strmhlav rovno do najväčšieho dobrodružstva.Jedného dňa sa priveľmi nudia a tak skúmajú podkrovné priestory ich domov. Tajnými chodbičkami sa dostanú strýkovi do kancelárie a Polly sa dá navábiť na krásne prstene, ktoré jej Digoryho strýko ukazuje. Typická ženská si jeden od neho vezme a odrazu zmizne. Ukazuje sa, že strýko len potreboval nejakých figurantov ,na ktorých by odskúšal svoje vynálezy. Tak teda posiela za Polly jej najlepšieho kamaráta, aby ju dostal domov pomocou prsteňov inej farby.
Obaja sa ocitajú v akomsi medzi svete a všade navôkol sú jazierka. Bola by to predsa škoda neokúsiť "vodu" v nich...
Práve sme sa s našimi nezbedníkmi dostali priamo do opusteného sveta. Všade sú ruiny a dobré miesta na prieskum. Typický muž Digory tam prebudí jednu krásnu ženu, z ktorej sa vykľuje čarodejnica a potvora najhoršieho zrna. Problém je však v tom, že Digory nevie, ako sa jej zbaviť. Vezme ju teda k strýkovi...
Isté len jedno - po nasledujúcich chaotických kapitolách si vychutnáte prekvapivý záver, ktorý je vlastne predzvesťou nadchádzajúcej ságy.
Príbeh je popretkávaný láskavým otcovsko-výchovným štýlom C. S. Lewisa ,pôsobí celistvo, je dobre zrozumiteľný a vhodný pre akúkoľvek vekovú kategóriu.
Zmerali si povalu a museli zohnať ceruzku, aby to zrátali. Stále im vychádzali rozdielne výsledky, a aj keď sa nakoniec na jednom zhodli, neboli si istí, či je správny. Neprekážalo im to. Chceli sa čím skôr pustiť do objavovania.
"Nesmieme ani zašramotiť," pripomenula mu Polly, keď znova liezli za cisternu. Keďže išlo o taký dôležitý prieskum, mali sviečku obaja (Polly vytiahla hneď dve do zásoby, ktorú si urobila v jaskyni).
Bolo tam tma, prach a prievan, a oni preliezali z trámu na trám bez toho, aby si čokoľvek vraveli, až na dôležité veci ako "Teraz sme pri našej povale" alebo "Už musíme byť v polovici cesty cez náš dom". Dávali si pozor, aby sa nepotkli a nezhasli im sviečky, a napokon sa dostali k dvierkam, po ktorých pátrali. Nebola na nich závora ani kľučka, pretože slúžili na vychádzanie z domu, nie na vchádzanie doň. Našli však malú páčku (takú, akú občas vídať na vnútornej strane dverí v šatníkoch), a tak nepochybovali, že sa im dvere podarí otvoriť.
"Ideme?" spýtal sa Digory.
škoda, že prvú nesfilmovali 1.knihu-čarodejníkov synovec. Potom by všetko na seba nadvezovalo. Teším sa, až to bude sfilmované.