Vo vojne niet zľutovania. Preto sa ustráchaná mamička štyroch detí odhodlá poslať svoje ratolesti na anglický vidiek, kde si už môžeme domyslieť, zažijú nezvyčajné dobrodružstvo. Aj nevinná hra na skrývačku môže odštartovať niečo, na čo budú deti spomínať celý život.Malá Lucy sa počas rátania zatúla do prázdnej izby s jednou skriňou. Ale o tom, čo nájde v tej skrini sa jej ani nesnívalo. Je tam hotová krajina! Stretne priateľského fauna a ako správna Britka si k nemu zájde na čaj.
Vráti sa domov, ale nikto jej neverí, že bola v akejsi Narnii. Pre Lucy nasledujú uplakané chvíle a bezsenné noci. Raz sa však odhodlá vojsť do skrine znovu. Teraz tajne nasledovaná bratom Edmundom. Zatiaľ, čo je Lucy na návšteve u známeho sa Edmund zatúla a stretne samotnú krutú vládkyňu krajiny Narnia- čarodejnicu Jádis. Edmundov maškrtný jazýčak si príde na svoje, lebo kráľovná ho podplatí tureckým želé, aby priviedol svojich súrodencov.
A naozaj, onedlho prídu všetci štyria Pevensievovci do krajiny Narnia a sú očarení. Bežia sa pozrieť k Lucynmu kamarátovi faunovi Tumnusovi, ale nenájdu ho. Hovoriaci bobor im oznámi, že ho zajali. A zatiaľ, čo trom deťom prezrádza bobor proroctvo o dvoch synoch Adama a dvoch dcérach Evy sa im stratí Edmund. A beží rovno nažalovať súrodencov čarodejnici!
Ako dopadne? No samozrejme dobre! Veď je to rozprávka. To však zaručene neuberá z kvality príbehu. Práve naopak, príbeh je jednoduchý a dá sa použiť ako ľahké čítanie pred spaním pre akokoľvek starého človeka.
"Myslím, že by nás mala viesť Lu," odvetil Peter. "Boh vie, že si to zaslúži. Kam nás vezmeš Lu?"
"Čo keby sme navštívili pána Tumnusa?" navrhla. "To je ten milý faun, o ktorom som vám rozprávala."
Všetci s tým súhlasili, a tak rázne vykročili, dupúc po snehu, aby im nebola zima. Ukázalo sa, že Lucy je dobrá sprievodkyňa. Spočiatku sa bála, či nájde cestu, potom však spoznala najprv jeden nacýlený strom, neskôr zaujímavý peň, ktorý míňali s Tumnusom a onedlho už smerovali drsným terénom k faunovej jaskyni. Tam na nich však čakalo hrozné prekvapenie.
Dvere našli vyvalené z pántov a rozbité na kusy. Vnútri bolo tma a zima. Panovala tam vlhká, zatuchnutá atmosféra bytu, v ktorom už nejaký čas nik nebýva. Vietor tam zvonka navial sneh, ktorý sa na dlážke miešal s niečím čiernym. Ukázalo sa, že je to popol a obhorené zvyšky dreva z kozuba. Niekto ich rozhádzal po celej izbe a potom zadupal do zeme. Všade sa povaľovali črepy z rozbitého riadu a obraz Tumnusovho otca ktosi dorezal nožom.
"Takže sme sa sem terigali nadarmo," skonštatoval Edmund. "Nikto tu nie je."
Podľa môjho názoru najlapšia z celej série, vrátane krásnych ilustrácií, jej hrdinovia sa predstavia ešte v troch ďalších knihách :)