V Kalormene, veľkej orientálnej ríši susediacej s Narniou, žije mladý najdúch Šasta. Vychováva ho nevlastný otec, rybár Aršíš, a keď sa ho rozhodne predať za otroka jednému z vládnucej vrstvy tarkánov, Šasta sa rozhodne ujsť. Šťastnou náhodou má rovnaké úmysly aj tarkánov kôň s nevysloviteľným erdžaním namiesto mena, ktorého chlapec nazve Brejo. Spolu vyrazia na sever do Narnie a Arkierova. Pri úteku pred skupinou rozzúrených levov sa stretnú s tarkánskou dievčinou Aravis, ktorá mieri do Narnie preto, lebo ju chce otec nasilu vydať za starého odporného vezíra. Oba kone, na ktorých sa deti vezú, sú hovoriace kone z Narnie, ktoré v mladosti uniesli Kalormenčania do otroctva."Ale veď ja viem rozprávať." Pozrel mu do očí a od úžasu tak vytreštil svoje vlastné až boli takmer rvnako veľké ako tie konské.
"Ako si sa to mohol naučiť?"
"Pst! Nie tak nahlas," varoval ho kôň. "Tam, odkiaľ pochádzam, vedia rozprávať takmer všetky zvieratá."
"A to je kde?" vyzvedal Šasta.
"V Narnii," odvetil kôň. "V šťastnej krajine Narnia plnej hôr porastených vresom, riek, šťavnatých údolí, chladivých jaskýň a hlbokých lesov, v ktorých sa ozýva dunenie trpasličích kladív. Ach, ten sladký vzduch Narnie! Jediná hodina v nej je viac ako tisíc rokov v Kalormene."
túto som čítal ako poslednú, ale je vynikajúco spracovaná, písať o známich postavách v čase ktorý sa už odohral je zaujímavé, a aj som si to sám vyskúšal (v knihe Apophis, jeden ilustrovaný výtlačok cca 50 €)a písať to z pohľadu novej postavy je netradičné. Lewisov štýl je ale použiť jednu postavu viackrát, čo sa u tejto hlavnej postavy nestalo